V mene Pána! Amen. My Kazimír, z Božej milosti kráľ Poľska prítomnou listinou oznamuje všetkým, že snažiac sa zachovávať mier a pokoj kajín rozkazujeme, chceme a sľubujeme, že ho chceme nerozlučiteľne dodržiavať. Sľubujeme, že ak by došlo z akejkoľvek príčiny k roztržke medzi našimi podriadenými kniežatmi a kapitánmi na jednej strane a podriadenými kniežatmi, feudálmi a poddanými vznešeného pána Jána, kráľa Česka, v blízkosti hraníc našej krajiny alebo medzi inými poddanými, taktiež žijúcimi na spoločných hraniach a ak by z tejto príčiny vznikla niektorej zo strán dáka škoda, z tejto príčiny sa mierová dohoda medzi nami a kráľom Česka nijako nesmie porušiť, ale má trvalo zostať v platnosti. Príčinu takto vzniknutej roztržky ale majú nami a kráľom Česka poverení kapitáni bez meškania a rozumne vyriešiť, ak si chcú zachovať našu priazeň a vyhnúť sa strate svojej cti. Ale ak by niekto zo šľachticov nášho kráľovstva či mu už patria pevnosti a hrady, alebo aj nepatria, spôsobil na majetkoch niektorého kniežaťa podriadeného spomenutému pánovi kráľovi Česka drancovaním škody, vtedy knieža alebo kapitán, pod ktorého právomocou sa tieto veci spáchajú, súc požiadaný o nápravu v tejto záležitosti, má páchateľov drancovania donútiť na primeranú satisfakciu. Ak by po požiadaní páchateľov k tomu nedonútil, potom nech je sám povinný dať zmienenú satisfakciu, po tom, čo bol u kráľa obžalovaný. Ale ak by takí páchatelia drancovaní boli neposlušní voči svojmu svetskému pánovi, buď kniežaťu, buď kapitánovi alebo biskupovi, ktorý z tohoto hľadiska má nad nimi svetskú vládu, a na ich rozkaz by sa vzpierali dať satisfakciu za svoje drancovanie, vtedy lénni páni, pod ktorými tí svoje hrady, pevnosti alebo statky majú, sú povinní obliehať a dobyť tie hrady, pevnosti a majetky. A ak by to sami nevládali, tí, na statku ktorých sa drancovania spáchali, nech pomáhajú, ako len môžu pri obliehaní, pričom môžu využiť, ak by to bolo možné, aj služby kráľov. Po obliehaní a dobytí tých hradov alebo pevností ich treba úplne zrúcať, ak len tie hrady alebo pevnosti neležia na hraniciach kajín, vtedy totiž treba zveriť na rozhodnutie lénnych pánov, či chcú ich radšej zrúcať alebo po tom, čo v nich umiestnili mierumilovných ľudí, radšej ich zachovávajú v záujme obrany svojich osôb a svojich zemí a krajiny a majetky drancovateľov nech znovu pripadajú lénnym pánom, na zemiach ktorých ležia. Ak by sa však prihodilo, že akíkoľvek drancovatelia z našej kráľovstva - pán Boh uchovaj - prejdú na územia niektorých kniežat, spomenutému pánovi kráľovi Česka podriadených, aby tam plienili, chceme a rozkazujeme, aby im kniežatá a kapitáni našej krajiny v tom účinne zabránili a ich podľa možnosti zdržali, ináč poškodených pre škody, takýmito drancovateľmi zapríčinené, majú zo svojho odškodniť. Drancovatelia ale v kráľovstvách Česka a Poľska a na všetkých podriadených a pripojených krajinách všetkých kniežat, týmto kráľom podriadených, ako zbavení svojich práv nech sú skutočne proskribovaní. Po odškodnení pre uvedené drancovania ako zlí a podlí sami pred všetkými kniežatami a statočnými ľuďmi nech sú zavrhnutí a ich hlas ako zlý a falošný nech sa proti nikomu nepočúva. Zvlášť nariaďujeme a sľubujeme neporušené dodržiavanie toho, že tí, ktorí sa menovite stanú zbavenými svojich práv buď v kráľovstve Uhorskom, buď Poľskom alebo Českom, buď na niektorých územiach kniežat, im podriadených alebo verných, majú byť pokladaní za zbavených práv takým spôsobom, že v prípade, ak na niektorom zo spomenutých miest na takého natrafia, vtedy na ňom ako svojich práv úplne zbavenom sa má vykonať najvyšší trest. Na svedectvo toho všetkého sme nechali prítomnú listinu vyhotoviť a potvrdiť ju silou našej pečate. Vykonané a dané na Vyšehrade, v Uhorsku, na deň Svätej Alžbety, v roku Pána 1335. - Na plike: Umiestniť vedľa dohôd.
"19. Novembra 1335". In: Rácz, György (ed.): Visegrád 1335. Bratislava, 2009, s. 115-116.
