22. novembra 1335

 

Kazimír z Božej milosti kráľ Poľska ako hlavný dlžník a spolu s ním aj my: krakovský kastelán Sbitko a sandomirský kastelán Peter, krakovský vojvoda Mikuláš z Bogrey, sandomirský vojvoda Mystuayliss, krakovský sudca Ješko Mandrostka, provinčný sudca sandomirský Passek z Bogrey, Czeley, pán Radomu, podkomorník Krziuyzant, sandomirský podkomorník Henrich, kastelán z Woynitzie, Wraš, syn lowczya, Andormonossi a Pakoslav skrbnik, ručitelia naším kráľom na nasledujúce pokonanie ustanovení a daní obsahom tejto listiny uznávame, vyhlasujeme a verejne sa priznávame k tomu, že Jánovi, kráľovi Česka, osvietenému panovníkovi sme a zostávame zaviazaní sumou dvadsaťtisíc kôp pražských grošov, polovicu ktorej sumy, totiž desaťtisíc kôp grošov sme už spomenutému českému kráľovi vyplatili, kým z druhej polovice sme štyritisíc kôp grošov vyrovnali urodzenému pánovi Henrichovi z Lipé. Tiež sme dali dostatočnú záruku na šesťtisíc kôp pražských grošov z tej príčiny a dôvodu, že český kráľ sa v náš prospech vzdal Poľska a jeho kráľovského titulu. Sľubujeme dobromyseľne, že nedoplatených šesťtisíc kôp pražských grošov do nasledujúcich Veľkonočných sviatkov spomenutému českému kráľovi a jeho dedičom alebo vyslancom s jeho osobitným poverením na vlastnú ťarchu a náklady vrátime v meste Ratibor. Ak by sa ale medzitým toto mesto dostalo z rúk českého kráľa alebo tamojšieho kniežaťa Lestka, v tom prípade sa zaväzujeme vrátiť a vyplatiť [dohodnutú sumu] spomínaných dobrých pravých pražských grošov alebo ich protihodnotu v zlate alebo v striebre, podľa spoločného kurzu, určeného dvoma obchodníkmi vybranými obidvoma stranami v meste Opava na Morave bez akéhokoľvek odkladu a meškania. V prípade, ak by sme to všetko neurobili a horeuvedené peniaze čiastočne alebo vcelku by sme na uvedenom mieste a v uvedenom čase nevyplatili, vtedy my, horeuvedení ručitelia sľubujeme, že ihneď pôjdeme do mesta Opavy, a zaväzujeme sa, že vojdeme do domu, určeného českým kráľom alebo jeho dedičmi alebo ním poverenými osobami, a tam ako rukojemníci zostaneme, podľa zaužívanej obyčaje odťiaľ neodídeme, dovtedy, pokým šesťtisíc pražských grošov - a k tomu ešte tisíc kôp grošov ako pokutu, čo predstavuje odškodné a úrok - na horeuvedenom mieste a uvedeným spôsobom nebude úplne vyplatené. A v prípade ak by jeden alebo viacerí z nás zosnuli ešte pred realizovaním výplaty - čo Bože chráň - sľubujeme, že na miesto zosnulých bez klamstva zaviažeme a postavíme iného alebo iných, menovaných českým kráľom alebo jeho dedičmi alebo jeho vyslancami v Poľsku, aby sme horeuvedené splnili. Ďalej sľubujeme, že ak by sme my, horeuvedení ručitelia, uvedené poslanie rukojemníkov v predpísanej forme nesplnili a bez vyplatenia spomenutých peňazí by sme odišli, vtedy osvietení panovníci: uhorský kráľ Karol, uhorská kráľovná Alžbeta a ich syn Ľudovít listinu, v ktorej sa [český kráľ] vzdáva Poľska a jeho kráľovského titulu, ktorá je u nich daná do úschovy, majú dobrovoľne a slobodne bez prieťahov a opakovaných výziev a poverenia z našej strany odovzdať českému kráľovi [a] jeho dedičom. A viackrát spomenutému českému kráľovi a jeho dedičom titulom pokuty aj naďalej zostaneme zaviazaní sumou tisíc kôp pražských grošov. Pre väčšiu záväznosť sme na túto listinu prikázali privesiť naše pečate. Dané na Vyšehrade v Uhorsku dvadsiateho druhého novembra roku Pána 1335. - Na plike: r[egistrovať] 14.